To, že zatiaľ nedošlo k pesimistickým scenárom a situácia so šírením koronavírusu na Slovensku je momentálne stabilizovaná, nie je odrazom stavu slovenského zdravotníctva. Je to odrazom výrazných obmedzujúcich opatrení, ktoré odštartovali samosprávy včasným zavretím škôl (pozdravujem Matúša Valla). Čas, ktorý sme vďaka týmto obmedzeniam získali, treba intenzívne využiť, aby sme po opätovnom uvoľnení obmedzení boli adekvátne pripravení. Koronavírus obnažil neschopnosť viacerých ľudí vo vedení adekvátne reagovať na krízový stav. V záujme zdravia ľudí na Slovensku treba týchto ľudí čo najskôr vymeniť.
Poďme sa pozrieť do epicentra boja s koronavírusom, na Univerzitnú nemocnicu v Bratislave, pod ktorú spadá aj Klinika infektológie a geografickej medicíny (KIGM) na bratislavských Kramároch. Tam je momentálne najviac hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID-19. Zopár príkladov ako vedenie UNB (https://www.unb.sk/vedenie-unb/) reaguje na momentálnu krízu:
1, Plán činnosti UNB pre pandémiu ochorenia COVID-19 (schválila riaditeľka UNB, MUDr. Renáta Vandriaková, MPH). Tento plán vyzerá akoby ho písali v minulom storočí, obsahuje neaktuálne a nereálne informácie. Dva príklady:
- Na str. 23 počítajú lôžka určené na reprofilizáciu pre pacientov s COVID-19. Uvedené počty lôžok pochádzajú z minulého storočia. Odvtedy UNB prešla výraznou reštrukturalizáciou. Napríklad:
Nemocnica Staré Mesto, I. interná klinika – v pláne 80 lôžok / pred troma rokmi bola ale zredukovaná na polovicu
Dermatovenerologická klinika – 70 lôžok / dnes reálne päťkrát menej
Nemocnica akad. L. Dérera, KIGM deti – 28 lôžok / reálne polovica (druhá polovica oddelenia je zavretá kvôli rekonštrukcii)
KIGM dospelí – 42 lôžok / v skutočnosti zase polovica
Celkový počet reprofilizovaných lôžok v UNB im takto vyšiel ako 800. Počet lôžok sa niekde bude dať rozšíriť, stále ich ale bude v skutočnosti menej. To, že vedenie nevie ako vyzerajú ich vlastné nemocnice, je výpovedné samo o sebe.
- Na str. 25 pri sortimente pre ošetrujúci zdravotnícky personál uvádzajú 2 páry ochranných rukavíc na deň. To by možno stačilo sekretárke na príchod a odchod z kancelárie. Pri lekároch sú potrebné desiatky párov denne.
2, Kontajnerové triedenie a odber. Pred KIGM pripravilo vedenie UNB na triedenie pacientov a odbery nepoužiteľný spľasnutý stan. Ako v ňom malo byť zabránené nákaze medzi pacientmi nie je jasné. Navzdor priekom vedenia, dobrovoľníci našťastie pripravili kontajner z dvoch unimobuniek. Lekári sa nachádzajú vnútri a pacienti sú vonku, čím sa zabráni nákaze lekárov, aj pacientov medzi sebou. Výbavu unimobuniek aj odber vzoriek obstarávajú dobrovoľníci zadarmo.
3, Bezkontaktná komunikácia s pacientom. Pri hospitalizovaných pacientoch s ľahším priebehom ochorenia sa pri komunikácii s lekárom v zahraničí často preferuje bezkontaktný prístup s využitím kamery a mikrofónu (niečo ako Skype). Číňania navyše na doručovanie jedla pacientom používajú jednoduché roboty. Dôvodom je ušetrenie času, ochranných pomôcok a zníženie pravdepodobnosti nákazy ošetrujúceho personálu. Keď prišli sami lekári s nápadom využiť obdobnú techniku, vedenie UNB im to zakázalo. Teraz musia pacientom namiesto toho telefonovať cez mobilný telefón a nemajú prehľad čo sa na izbách deje.
4, Medici chcú pomôcť a je potrebné aby pomohli. Ale najprv s nimi treba uzavrieť zmluvy, musia prejsť zdravotnou prehliadkou a školením (BOZP). Vedenie doposiaľ nebolo schopné s nimi tieto veci doriešiť a pracujú zatiaľ v podstate nelegálne.
5, Papiere, papiere, papiere. Slovenské zdravotníctvo zaspalo dobu a väčšina úkonov stále prebieha na papierovej báze. Toto je obrovský problém v dobe pandémie koronavírusu, ktorý sa na papieri výborne prenáša. Lekári musia ručne vypisovať hlásenia prenosnej choroby, dávať podpisovať pacientom informovaný súhlas pri odbere a pod. To ale nie je všetko. Vedenie UNB ich navyše núti (aj zamestnancov infekčného oddelenia) zapisovať sa do jednej podpisovej knihy a jedným perom! Pritom ako sa nákaza šíri v radoch lekárov, je toto neuvážené hazardovanie s ich zdravím. Ak si niekto náhodou dovolí pri zápise do knihy použiť rukavice, zástupca riaditeľa na neho nakričí. A to sa dá kniha príchodov jednoducho riešiť digitálnou formou.
Problém s používaním papiera je však zakorenený v celom slovenskom zdravotníctve. Kde inde dnes ešte nájdete písacie stroje a kopiráky? Situácia je dnes nezvládnuteľná hlavne čo sa týka vyplňovania potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Tlačivá chytá lekár, pacient, pracovníci sociálnej poisťovne a zamestnávateľ. Ideálne médium na šírenie nákazy. Okrem toho je teraz také množstvo ľudí na PN, že všeobecní lekári prakticky nerobia nič iné než vypisujú PNky. Už minuli tlačivá. Treba digitalizovať komunikáciu medzi lekármi, sociálnou poisťovňou a zamestnávateľmi. V Česku to bez problémov funguje a snáď sa tým bude v dohľadnej dobe zaoberať aj naša vláda.
Slovenské zdravotníctvo bolo v kritickom organizačnom a personálnom stave už aj pred príchodom koronavírusu. Po jeho príchode sa slabé miesta ešte zvýraznili. Ale zvýraznili sa aj tie silné. V nemocniciach pracuje množstvo šikovných, obetavých a odhodlaných ľudí. A tie dnes fungujú hlavne vďaka nim. Keby im ich vedenie nehádzalo polená pod nohy, budeme mať výrazne lepšie vyhliadky na zvládnutie tejto krízy.